Celoživotnou,
 konzekventne napĺňanou umeleckou ambíciou nemeckého operného režiséra 
Petra Konwitschného (1945) je boj proti iluzívnemu opernému divadlu, 
ktoré nazýva mŕtvou operou. Vo svojich koncepciách kriticky reflektuje 
patriarchálne usporiadanie sveta, závislosť modernej civilizácie od 
matérie, jej povrchný spôsob života a z neho vyplývajúci rozvrat 
morálnych hodnôt, ktorý sa odráža v deformovaných rodinných či 
partnerských vzťahoch. Na príklade troch desiatok inscenácií, ktoré 
režisér naštudoval na európskych javiskách i v Slovenskom národnom 
divadle, autorka monografie skúma Konwitschného ideové východiská a ich 
pretavenie do konkrétnych, pre režiséra charakteristických 
divadelno-výrazových princípov. Komparáciou vybraných inscenácií 
formuluje tematické okruhy Konwitschného tvorby, ktoré poukazujú na jeho
 ideový a estetický program. Monografia popri analýze režisérovho 
rukopisu prispieva aj k poznaniu všeobecných princípov súčasnej opernej 
réžie.
Recenzenti:
doc. PhDr. Michal Babiak, CSc.
PhDr. Josef Herman, CSc.