Koniec prvej svetovej vojny a následné geopolitické zmeny v strednej
Európe znamenali pre evanjelikov a. v. žijúcich na území Slovenska
zásadný obrat v ich dovtedajšom cirkevno-náboženskom živote. V nových
politicko-spoločenských pomeroch utvárajúceho sa Československa došlo
v roku 1919 ku konštituovaniu samostatnej Evanjelickej cirkvi a. v. na
Slovensku, kľúčovej udalosti, ktorou sa začala ich nová vývojová etapa.
Publikácia analyzuje východiská a predpoklady tohto procesu i jeho
priebeh a postupne mapuje priestor a možnosti, aké mali evanjelici na
Slovensku v nasledujúcich dvoch desaťročiach na rozvoj nadobudnutej
cirkevno-konfesionálnej svojbytnosti. Koncepcia diela vychádza
z rešpektu ku kontinuite historického vývoja a reformačného hnutia
a pozornosť sústreďuje na objasnenie vývojových tendencií evanjelickej
cirkvi, ktoré boli najviac ovplyvnené dôsledkami povojnových zmien
a ktoré definovali jej miesto a úlohu v novom štáte a spoločnosti.
Popri
analýze otázok jej vnútrocirkevnej správy a štruktúry, nacionálnych
zápasov, či vývoja evanjelického školstva objasňuje formovanie jej
vzťahu so štátom i postoja k jeho ideovej koncepcii, mapuje podobu
slovensko-českých vzťahov na jej pôde a otvára problematiku jej miesta
v politických vzťahoch Slovenska.