Smrť
človeka má od nepamäti svoj biologický, právny, etický, duchovný,
kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer. V prírode tvorí prirodzenú
súčasť kolobehu života. Kniha je určená tým, ktorých zaujíma, ako sa
ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto najzákladnejšou istotou
existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné
predstavy o smrti a posmrtnom živote a porovnáva ich s dnešným vnímaním
konca života.
Jej cieľom je nielen sprostredkovať, ako ľudia
v stredoveku zomierali, ale aj ako so smrťou žili. Hľadá odpoveď na
otázku, čo sme stratili a čo sme získali v spôsobe, akým sa dnes
vyrovnávame so smrťou – a či by sme sa od minulých generácií predsa len
nemohli niečo naučiť. Smrť vyvolávala a dodnes vyvoláva strach, úzkosť,
úžas, ale aj zvedavosť a nutnosť hľadať odpoveď na základnú otázku: čo
je zmyslom života?
Niečo o autorkách:
Miriam Hlavačková a Žofia Lysá sú renomované historičky, ktoré v rámci svojej vedeckej práce dlhodobo skúmajú dejiny stredoveku a novoveku. V tejto publikácii, ktorú editovali, spojili svoje odborné kapacity, aby prostredníctvom komplexného spracovania témy priblížili čitateľom fenomén umierania a smrti v stredoveku a novoveku.